Trenčín

Trenčín (lat. Trentsinium alebo Laugaricio, maď. Trencsén, nem. Trentschin) je jedno z troch najstarších slovenských miest.

Trenčín sa nachádza v západnej časti Slovenska, je prirodzeným geografickým centrom stredného Považia. Hlavným tokom v meste je rieka Váh. Mesto je vzdialené približne 120 km severovýchodne od hlavného mesta Slovenska – Bratislavy. Vďaka strategicky výhodnej polohe miesta tu bol vybudovaný Trenčiansky hrad. Aj v súčasnosti je Trenčín významným centrom obchodu, hospodárstva, kultúry a športu. Svoje sídla a pobočky tu majú mnohé inštitúcie a spoločnosti. Dlhoročnú tradíciu v meste majú výstavy a veľtrhy, mesto je známe i ako mesto módy.

Trenčín je prirodzeným geografickým centrom stredného Považia. Počtom obyvateľov je Trenčín 8. najväčším slovenským mestom. Z hľadiska administratívneho členenia Slovenskej republiky je správnym centrom Trenčianskeho kraja, ktorý tvorí 9 okresov: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a samotný Trenčín.

Trenčiansky úsek Stredného Považia zároveň možno považovať za jednu z najsúvislejšie urbanizovaných aglomerácií na Slovensku. Predstavuje ju predovšetkým územie tiahnúce sa 20 kilometrov na severovýchod od Trenčína, na ktorom leží postupne päť miest – Nemšová, Trenčianske Teplice, Nová Dubnica, Dubnica nad Váhom a Ilava.

Pamiatky

• Trenčiansky hrad stojí na skalnej výšine, pod ktorou pôvodne tiekla rieka Váh, ktorej koryto sa neskôr posunulo ďalej. V súčasnej dobe je pod skalou centrum mesta a cestná komunikácia. Už v druhom storočí vznikol na skale kamenný hrad. Rozširoval sa od 13. storočia. Hrad bol vo vlastníctve viacerých šľachtických a kráľovských rodov, najznámejším vlastníkom bol Matúš Čák Trenčiansky. Po ňom hrad vlastnili aj Ľudovít Veľký, Žigmund Luxemburský, Štefan a Ján Zápoľský a od roku 1600 Ilesháziovci. V roku 1790 hrad zničil požiar.
• Farské schody vedúce z námestia ku kostolu boli postavené v roku 1568 za účelom umožnenia presunu obrancov mesta k mestským hradbám pri farskom kostole, aj ako spojnica ku zbrojnici postavenej v r. 1565 pri farskom kostole. Schody poškodil požiar v r. 1708. Po obnove v r. 1978 – 1981 nadobudli schody svoj dnešný výzor.
• Farský kostol
• Pohrebná kaplnka a kostnica svätého Michala pri farskom kostole je jedinou dochovanou gotickou stavbou v Trenčíne
• Mestská brána je pôvodná, ale časom nadstavená vežovitá stavba z prvej polovice 15. storočia. Boli vybudované dve brány, z ktorých sa zachovala iba Dolná brána (Turecká). Brána je typická gotickým lomeným oblúkom nad ktorým sa nachádzajú dva latinské nápisy a erb mesta. Jeden z nápisov tvrdí „Ak Boh nestráži mesto, darmo bdie ten, kto ho stráži“.
• Rímsky nápis na hradnej skale pochádza z roku 179 ako najsevernejšie položený dôkaz o pobyte rímskych légií z čias markomanských vojen. Prezimovali tu v osade Laugaricio, ktorá sa stala neskôr základom pre mesto Trenčín. V súčasnosti sa nápis nachádza za hotelom Elizabeth.
• Morový stĺp so sochou Svätej Trojice na vrchole je umiestnený na Mierovom námestí. Vznikol v roku 1712 ako pamiatka na morovú epidémiu z roku 1710 na podnet župana grófa Mikuláša Ilešháziho.
• Kostol a kláštor piaristov (predtým jezuitov)(tiež aj Piaristický kostol sv. Františka Xaverského) na hlavnom námestí, postavený v barokovom štýle. V súčasnosti (máj 2016) prebieha jeho vonkajšia rekonštrukcia.
• Evanjelický kostol postavený okolo roku 1795
• Židovská synagóga neologického štýlu bola postavená v roku 1913 na mieste staršej synagógy
• Katov dom v Trenčíne dom, v ktorom sídlil mestský kat. V dome sa nachádza mučiareň. Nachádza sa priamo v centre mesta na Matúšovej ulici.