Tatranský národný park

Tatranský národný park (skratka TANAP) je jeden z deviatich národných parkov na Slovensku a je zároveň najstarší národný park na Slovensku. Nachádza sa na severe stredného a východného Slovenska v Tatrách. Je určený na ochranu časti Západných Tatier a Východných Tatier. Bol založený 1. januára 1949 a o päť rokov neskôr sa vytvoril národný park aj na poľskej strane Tatier s názvom Tatrzański Park Narodowy. Spolu s poľským národným parkom sú Vysoké Tatry od roku 1993 Biosferickou rezerváciou UNESCO. Správa národného parku sídli v Tatranskej Štrbe a v Liptovskom Mikuláši. Má rozlohu 738 km² a jeho ochranné pásmo 307 km², dokopy 1 045 km². Park obsahuje 600 km turistických chodníkov a 16 označených a udržiavaných cyklistických chodníkov.

Na vlastnom území Tatranského národného parku sa chránia najmä horské a vysokohorské rastliny ako sú napríklad porasty kosodreviny alebo plesnivec alpínsky. Zo vzácnych živočíchov tu žijú orol skalný, medveď hnedý, kamzík vrchovský tatranský alebo svišť tatranský.

Dve tretiny chráneného územia pokrývajú smrekové alebo smrekovo-jedľové lesy. Od roku 1993 patrí (spolu s poľským TNP) medzi jednu zo štyroch slovenských biosférických rezervácií programu UNESCO Človek a biosféra.

Na území Vysokých Tatier sa nachádza najvyšší vrch Vysokých Tatier, Slovenska a Karpát, Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.) a symbol Slovenska Kriváň (2 494,7 m n. m.). Najvyšším vrchom Západných Tatier je Bystrá (2 248 m n. m.) a Belianskych Tatier je Havran (2 152 m n. m.). Park je charakteristický aj výskytom vyše 100 plies a niekoľkých vodopádov. Najväčšie a najhlbšie z tatranských plies je Veľké Hincovo pleso (plocha 20,08 ha, hĺbka 53,7 m), najvyššie položené je Modré pleso (2 192 m n. m.). Najčastejšie navštevovanými sú Štrbské a Popradské pleso.

Jediná verejnosti prístupná jaskyňa je Belianska jaskyňa.

História

Problémy ochrany nevšednej tatranskej prírody boli rozpoznané veľmi skoro. Už v období Rakúsko-Uhorska sa podarilo presadiť v ústave v roku 1868 zákaz lovu svišťov a kamzíkov ako alpských zvierat. V nezávislom Poľsku bol projekt parku Tatrzański Park Narodowy vypracovaný v roku 1925 v spolupráci s Česko-Slovenskom.

Od roku 2004 je plocha národného parku s rozlohou 617,35 km² začlenená do zoznamu Natura 2000 (kód: SKUEV0307).

]

Tatranský národný park (skratka TANAP) je jeden z deviatich národných parkov na Slovensku a je zároveň najstarší národný park na Slovensku. Nachádza sa na severe stredného a východného Slovenska v Tatrách. Je určený na ochranu časti Západných Tatier a Východných Tatier. Bol založený 1. januára 1949 a o päť rokov neskôr sa vytvoril národný park aj na poľskej strane Tatier s názvom Tatrzański Park Narodowy. Spolu s poľským národným parkom sú Vysoké Tatry od roku 1993 Biosferickou rezerváciou UNESCO. Správa národného parku sídli v Tatranskej Štrbe a v Liptovskom Mikuláši. Má rozlohu 738 km² a jeho ochranné pásmo 307 km², dokopy 1 045 km². Park obsahuje 600 km turistických chodníkov a 16 označených a udržiavaných cyklistických chodníkov.

Na vlastnom území Tatranského národného parku sa chránia najmä horské a vysokohorské rastliny ako sú napríklad porasty kosodreviny alebo plesnivec alpínsky. Zo vzácnych živočíchov tu žijú orol skalný, medveď hnedý, kamzík vrchovský tatranský alebo svišť tatranský.

Dve tretiny chráneného územia pokrývajú smrekové alebo smrekovo-jedľové lesy. Od roku 1993 patrí (spolu s poľským TNP) medzi jednu zo štyroch slovenských biosférických rezervácií programu UNESCO Človek a biosféra.

Na území Vysokých Tatier sa nachádza najvyšší vrch Vysokých Tatier, Slovenska a Karpát, Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.) a symbol Slovenska Kriváň (2 494,7 m n. m.). Najvyšším vrchom Západných Tatier je Bystrá (2 248 m n. m.) a Belianskych Tatier je Havran (2 152 m n. m.). Park je charakteristický aj výskytom vyše 100 plies a niekoľkých vodopádov. Najväčšie a najhlbšie z tatranských plies je Veľké Hincovo pleso (plocha 20,08 ha, hĺbka 53,7 m), najvyššie položené je Modré pleso (2 192 m n. m.). Najčastejšie navštevovanými sú Štrbské a Popradské pleso.

Jediná verejnosti prístupná jaskyňa je Belianska jaskyňa.

História

Problémy ochrany nevšednej tatranskej prírody boli rozpoznané veľmi skoro. Už v období Rakúsko-Uhorska sa podarilo presadiť v ústave v roku 1868 zákaz lovu svišťov a kamzíkov ako alpských zvierat. V nezávislom Poľsku bol projekt parku Tatrzański Park Narodowy vypracovaný v roku 1925 v spolupráci sČesko-Slovenskom.

Od roku 2004 je plocha národného parku s rozlohou 617,35km² začlenená do zoznamu Natura 2000 (kód: SKUEV0307).

[/wr_column]

Ako bude reklama vypada?
-
Zobrazi formulr pre nkup

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Please type the characters of this captcha image in the input box

Please type the characters of this captcha image in the input box